Video súťaž je zameraná na deti a mládež, ktorú chcú jej autori podnietiť k tomu, aby sa prostredníctvom video tvorby dozvedela viac o potrebe prepojenosti v krajine. A čo je vlastne ekologická konektivita? Tak ako sa my ľudia potrebujeme pri vykonávaní svojich aktivít slobodne pohybovať, takisto to potrebujú aj voľne žijúce živočíchy. Všetky druhy živočíchov sa pohybujú na rôzne vzdialenosti, aby prežili - od krátkych trás, aké robia napr. obojživelníky, cez stredne dlhé trasy, podnikané napr. líškami, až po dlhé presuny, ktoré každoročne podnikajú vtáky alebo veľké šelmy v regióne. Udržiavanie ich migračných trás bez prekážok je nevyhnutné pre ich prežitie v prírode.

Ako pomôcť zvieratám prekonať prekážky pri migrácii

 
Problém je v tom, že pre naše cestovné a životné potreby staviame my ľudia prekážky, ktoré bránia zvieratám v dosiahnutí ich cieľov: cesty, železnice, ploty či iné stavby, domy či priemyselné areály. Našťastie existujú riešenia: najjednoduchším riešením je, samozrejme, zachovanie migračných trás zvierat tak, aby ich cesta z bodu A do bodu B zostala voľná a priechodná. Ak to nie je možné, musíme zvieratám pomôcť prekonať prekážky, ktoré sme im postavili do cesty, napríklad budovaním tunelov popod alebo zelených mostov ponad cesty.

Vytvorte vlastné riešenia a predstavte ich vo videu

 
Žiaci, študenti a mladí ľudia do 26 rokov, zapojte sa do našej video súťaže. Vytvorte krátke video o voľne žijúcich živočíchoch, ktoré tu žijú s nami - v lesoch, za našimi domami, na poliach. Ukážte ako im ukrajujeme z ich pôvodnej krajiny a staviame im do cesty rôzne prekážky - domy, cesty, ploty. Skúste sa zamyslieť, ako im môžeme my ľudia pomôcť. Najlepšie projekty budú odmenené a jeden z vás dostane možnosť sa v septembri zúčastniť konferencie „Karpatskej sústavy chránených území“ v maďarskom Visegráde, kde bude môcť prezentovať svoje video a stretnúť sa s ďalšími odborníkmi, ktorí sa snažia o zachovanie a obnovu prepojenosti krajiny v Karpatoch.
 
Podrobné informácie a podmienky k súťaži nájdete na našom webe:
https://slovakia.panda.org/videosutazkonektivita
 
Kontakt pre informácie:
Andrea Settey Hajduchová, WWF Slovakia           
MT: +421 908 700 857    Email: ahajduchova@wwfsk.org

Slovensko je však tiež krajinou s neúmerným nárastom zastavaného územia, krajinou, kde sa napriek stabilizovanému až zníženému celkovému počtu obyvateľstva za posledné dekády viac ako zdvojnásobila plocha zastavaného územia. Je tiež krajinou s množstvom nevyužívanej a málo využívanej zastavanej plochy v intravilánoch miest a tiež s narastajúcim počtom bytov a bytových domov, ktoré nie sú obývané. Samozrejme, ich výskyt je koncentrovaný práve do lokalít stagnujúceho dopytu po bývaní, regiónov s negatívnym saldom migrácie a štrukturálnymi problémami regionálnej ekonomiky. Paradoxne aj tam však nájdenie disponibilných bytov ako nájomných bytov pre mladých je problémom. Posledné údaje o výškach trhového nájomného v Bratislave a iných častiach Slovenska ukazujú, na rozdiel od cien obchodovaných bytov, iba malé regionálne rozdiely. To znamená, že vplyvy výšky dopytu po nájomných bytov sú do istej miery vyrovnané rozsahom ponuky na trhu.

Potrebujeme teda posilniť nájomný bytový sektor o 25000 nájomných bytov ročne?

Jednoznačne vieme povedať, že potrebujeme radikálne zlepšiť dostupnosť nájomného bývania. Dostupnosť je daná existenciou bytov na prenájom, ich alokáciou vo vzťahu k dopytu a cenou. Z toho vyplýva, že posilnenie disponibility nájomných bytov o 25 000 nemusí znamenať len ich výstavbu.

Keď si urobíme jednoduchú kalkuláciu uvidíme, že pri obstarávacej cene 75 000,- EUR za malometrážny byt by sme potrebovali na len na výstavbu 25 000 bytov sumu 1,875 miliardy EUR. Do tejto sumy nie sú zahrnuté náklady na budovanie a prevádzkovanie potrebnej verejnej infraštruktúry od ciest, cez kanalizáciu a vodovod až po verejnú zeleň a ďalšie služby. Pri aktuálne zverejnených priemerných komerčných nájmoch 520,- EUR za trojizbový byt na mesiac by táto suma stačila na plnú úhradu nájomného v 25000 bytoch na dobu 12 rokov zahŕňajúceho nielen návratnosť počiatočnej investície ale aj príspevky do fondu údržby. Pri čiastočnej dotačnej podpore vo výške 50% ceny nájmu dokonca na dobu 24 rokov, čo je nad rámec bežnej návratnosti investície do nehnuteľností.

Sumu 75 000,- EUR za disponibilný nájomný byt je možné radikálne zmenšiť aktivizáciou nevyužívaného bytového fondu, napríklad jeho získaním do vlastníctva verejného sektora a rekonštrukciou, alebo motiváciou vlastníka zaradiť tento byt do sektora nájomného bývania.

Už dlhodobo sa volá po účinnejšom vstupe verejného sektora do revitalizácie zanedbaných pamiatkových a iných objektov, čím je možné aktivizovať nielen disponibilný stavebný fond, ale aj zdroje mimo priamych účelový investícií do bývania.

Ukazuje sa však najmä, že systém cielenej podpory nájomného bývania dotáciou na nájomné bývanie na strane nájomcov by bol oveľa efektívnejší z hľadiska využitia verejných zdrojov a navyše by umožňoval ich účelnú alokáciu z hľadiska potreby sociálnej podpory, napríklad mladých ľudí, rodín s deťmi či nízkopríjmových sociálnych skupín. Motivoval by aktivizovanie nevyužívaného bytového fondu, obmedzil zbytočné zaberanie nezastavaného územia a vzhľadom na cielenosť a nie celoplošnosť podpory by nedeformoval zbytočne trh nájomného bývania.

Odhliadnuc od tejto epidémie, už dlhšiu dobu sa v priestorovom plánovaní hovorí o zmenách nárokov na priestor. Pracovné doby sa skracujú a ľudia majú vyššie nároky na kvalitu svojich obydlí, na ponuku služieb a možností trávenia voľného času. Ako spoločnosť bohatne, ľudia nečakajú na pridelenie bytu, ale majú možnosť si vyberať kde budú bývať, kde budú nakupovať, kam dajú svoje deti do škôl a škôlok, pričom už dávno nie sú limitovaní ani hranicami krajiny. Tieto skutočnosti sú na jednej strane momentálne obmedzené (nemožnosť navštevovať rôzne prevádzky resp. ich návšteva za stanovených podmienok alebo nemožnosť prekročiť štátne hranice podľa svojho uváženia), ale na druhej strane sa niektoré v tomto období umocňujú (nároky na prostredie na prácu z domu, rôzne donáškovú služby súťažiace medzi sebou o zákazníka viac ako doteraz, dôležitosť časovej a priestorovej flexibility počas každodenných činností). Priestorové plánovanie, ako komplexný súhrn činností zahrňujúci manažment priestorových aktivít by malo tieto skutočnosti reflektovať a pomocou svojich nástrojov tieto zmeny a vylepšenia súčasného stavu katalyzovať. Sem nepatria iba tvrdé opatrenia ako zavádza mesto Miláno v týchto dňoch, kde navrhuje ambiciózny plán na zmeny vo vstupe automobilov do centra, hoci jednoznačne ide o krok správnym smerom ako reakcia na dopady klimatických zmien, čím trpia všetky mestá sveta a pre ktoré je práve táto situácia obrovskou príležitosťou. Povaha práce sa mení a teraz je príležitosť podchytiť tieto zmeny tak aby sa stali bežnou záležitosťou a konkurenčnou výhodou. Bratislava je súčasťou jedného metropolitného regiónu spolu s Viedňou, kde sa nachádza viac ako 6 miliónov kvalifikovaných ľudských zdrojov a pri rekordne nízkej nezamestnanosti je toto výzva pre existujúce spoločnosti ako spraviť seba dostatočne atraktívnymi.

Nájdenie pekného miesta na prechádzku v prírode, ktoré je blízko domova, je bezpečné a atraktívne a zároveň nie je preplnené ľuďmi sa tieto dni stáva herkulovskou úlohou pretože jednoducho doteraz tu chýbal dôraz na takéto miesta a nebol po nich dostatočný dopyt, keďže indoorové aktivity či prostredia obchodných centier túto úlohu suplovali... Táto epidémia má veľký vplyv aj na duševný rozpoloženie ľudí. Lee (2020) upozorňuje, že pocity úzkosti vyvolané vírusom CoVid-19 (Coronavirus anxiety scale) sú asociované napr. so zvýšeným užívaním alkoholu/drog, zvýšenou beznádejou, ideáciou samovraždy rovnako ako aj postojmi politikov alebo produktami z Číny. Mnohé z tohto súvisia s vnímanou kvalitou života a obytného prostredia.

Pojem plánovanie u nás stále má istý nános negatívnej konotácie ako pozostatok druhej polovice 20. storočia a nie je dostatočne etablované ako komplexná činnosť, keďže funguje najmä v sektorálnej rovine. Plánovanie sa musí zbaviť svojej negatívnej nálepky spojenej s neadresnou reguláciou, dlhou zotrvačnosťou a celkovou byrokratickou záťažou sprevádzajúcou túto činnosť. S tým súvisí aj nedostatok krízového plánovania a absencia kontingenčného plánovania. Napriek tomu sa žiada otázka – ako má plánovanie reagovať na takúto situáciu kedy aj vhodne navrhnuté plány jednoducho nemôžu byť dostatočne pripravené na takúto eventualitu? Možno je práve toto priestor na zamyslenie sa a komplexný pohľad na situáciu a prípravu flexibilnejších plánov, ktoré nepredpokladajú ako má územie vyzerať o 10-20 rokov, ale kladú väčší dôraz na rámcové stanovenie podmienok a posilnenie kapacít zodpovedných za dennodennú agendu priestorového plánovania. Kríza zároveň otvára obrovskú možnosť samoučenia sa systémov – municipalít, regiónov či miest. Inteligentné mesto budúcnosti určite nebude to s najväčším počtom vysokých škôl a výskumných ústavov, ale to, ktoré bude schopné poučiť sa z minulých chýb, odlíšiť podstatné od nepodstatného a správne interpretovať drobné a často sprvu nenápadné zmeny dynamiky celého systému.

Neistota spojená s vývojom epidémie a dopadom na náš život a každodenné aktivity vrátane dlhodobejších plánov (napr. dovolenka či plánovaná kúpa bytu či auta) sa v plánovačských kruhoch spomína dlhé roky v spojitosti s neurčitosťou plánov a stratégií. Jednou z metód zapracovania neistoty do rozhodovania je metóda tvorby scenárov, kedy sa vytvoria projekcie vývoja podľa istých parametrov a modeluje sa situácia, na ktorú je potrebné reagovať a pre ňu plánovať. Jednou z aplikácii tejto metódy je problematika klimatických zmien, kde vládne veľká neistota ohľadom dopadov týchto zmien na mestá a život ľudí a nie je jasné, ako sa zmenia klimatické podmienky. Podľa namodelovaných scenárov sa pripravujú opatrenia na adaptáciu na tieto zmeny ako aj na znižovanie emisií uhlíka, ktoré ich vyvolávajú. Je to jedna z metód, ktoré by plánovanie na všetkých úrovniach malo zapracovať do praxe a byť pripravené na rôzne eventuality. Ďalším krokom je aplikácia pravidla tzv. desiateho muža (Filo, 2020) čiže diablovho advokáta ako prevenciu akokoľvek málo pravdepodobných možností.

Kashnitski a Aburto (2020) vydali štúdiu, podľa ktorej z geografického hľadiska sú najviac touto epidémiou ohrozené prestarnuté rurálne regióny, čo je jedným z dôvodov, prečo toto ochorenie tak kriticky zasiahlo Taliansko a iné štáty južnej Európy. U nás sa to prejavilo v dvoch oblastiach – zariadenia sociálnych služieb, ktoré už z definície združujú veľké množstvo príslušníkov najviac ohrozených skupín, a rómske osady. Druhá spomínaná skupina zďaleka nie je slovenské špecifikum – Acuto (2020) upozorňuje, že takmer 2 miliardy ľudí na planéte nemá prístup k dostatočným hygienickým podmienkam a v mnohých týchto oblastiach sa ešte len očakáva nárast tejto epidémie. Hoci najmenej 100 rokov vieme o vzťahu medzi hustotou osídlenia a ochoreniami (Acuto, 2020), nemáme politiky ktoré sa týmito záležitosťami zaoberajú. Z nášho pohľadu nech je toto teda príležitosťou zaoberať sa životnými podmienkami sociálne najslabších skupín a dôchodcov čo najviac systematicky a dlhodobo.

Už sme spomínali environmentálne hľadisko na príklade zmien klímy, avšak je mimoriadne dôležité, aby táto téma nezapadla do úzadia pri následnej obnove ekonomiky v najbližších mesiacoch. Na Slovensku sa posunul dátum zavedenia povinného zálohovania PET fliaš a plechoviek a celkovo je pozornosť viac sústredená na sociálne a ekonomické dopady krízy a riešenia práve pre tieto dva aspekty. Je kľúčové, aby sa táto obnova vnímala ako ponúknutá príležitosť pre väčší dôraz na zelené technológie, nízko uhlíkové hospodárstvo, cirkulárnu ekonomiku a iné udržateľné postupy.

Aké závery možno z tohoto vývoja vyvodiť? Z pohľadu verejných politík sa odhalili mnohé nedostatky, ktoré je kľúčové riešiť nielen z hľadiska súčasnej CoVid-19 krízy, ale najmä z pohľadu udržateľnosti života ľudí a štátu. Množí sa literatúra, že prílišné regulácie často škodia (napr. Chovanculiak, 2019), avšak z pohľadu stratégií a plánov je potrebné sa lepšie pripraviť na akokoľvek málo pravdepodobné eventuality. Nedá sa vôbec povedať, o koľko menej by nás stála táto kríza keby sme ju nepodcenili resp. mali vypracované lepšie plány a zásoby, avšak je zjavné, že by celkové náklady na životoch a ekonomike boli nižšie. Krajina pripravená na jeden druh krízy je častokrát lepšie pripravená na iné druhy nešťastí (Chepelianskaia, 2020). Akákoľvek proaktivita a pripravenosť môže len posilniť odolnosť a povedomie o možných nástrahách. Ďalšou možnosťou je podpora experimentácie, ktorá v tejto situácii sa prejavuje najvypuklejšie – pri krízovej situácii takéhoto druhu môže veľa odpovedí a riešení prísť práve z nútenej experimentácie, ktorá môže neskôr sa transformovať do dlhodobých reforiem (Acuto, 2020).

Bibliografia

• Acuto, M. (2020). COVID-19: Lessons for an Urban (izing) World. One Earth.
• Chovanculiak, R. (2019) Pokrok bez povolenia. INESS. ISBN 9788089820078.
• Filo, J. (2020) Pravidlo desiateho muža a koronakríza. Prečo žiadny štát nereagoval skôr? [ONLINE] https://komentare.sme.sk/c/22387364/pravidlo-desiateho-muza-a-koronakriza-preco-ziadny-stat-nereagoval-skor.html [Accessed April 22, 2020].
• Guardian (2020) Milan Seeks to Prevent Post Crisis Return of Traffic Pollution [ONLINE] https://www.theguardian.com/world/2020/apr/21/milan-seeks-to-prevent-post-crisis-return-of-traffic-pollution [Accessed April 22, 2020].
• Chepelianskaia, O. (2020) COVID-19 and climate resilience: Effective disaster prevention and management practices [ONLINE] https://aesopyoungacademics.wordpress.com/2020/04/09/covid-19-and-climate-resilience-effective-disaster-prevention-and-management-practices/ [Accessed April 22, 2020].
• Kashnitsky, I., & Aburto, J. M. (2020). The pandemic threatens aged rural regions most. https://doi.org/10.31219/osf.io/abx7s.
• Sherman A. Lee (2020): Coronavirus anxiety scale: A brief mental health screener for COVID-19 related anxiety, Death Studies, DOI: 10.1080/07481187.2020.1748481.