Slovensko je však tiež krajinou s neúmerným nárastom zastavaného územia, krajinou, kde sa napriek stabilizovanému až zníženému celkovému počtu obyvateľstva za posledné dekády viac ako zdvojnásobila plocha zastavaného územia. Je tiež krajinou s množstvom nevyužívanej a málo využívanej zastavanej plochy v intravilánoch miest a tiež s narastajúcim počtom bytov a bytových domov, ktoré nie sú obývané. Samozrejme, ich výskyt je koncentrovaný práve do lokalít stagnujúceho dopytu po bývaní, regiónov s negatívnym saldom migrácie a štrukturálnymi problémami regionálnej ekonomiky. Paradoxne aj tam však nájdenie disponibilných bytov ako nájomných bytov pre mladých je problémom. Posledné údaje o výškach trhového nájomného v Bratislave a iných častiach Slovenska ukazujú, na rozdiel od cien obchodovaných bytov, iba malé regionálne rozdiely. To znamená, že vplyvy výšky dopytu po nájomných bytov sú do istej miery vyrovnané rozsahom ponuky na trhu.

Potrebujeme teda posilniť nájomný bytový sektor o 25000 nájomných bytov ročne?

Jednoznačne vieme povedať, že potrebujeme radikálne zlepšiť dostupnosť nájomného bývania. Dostupnosť je daná existenciou bytov na prenájom, ich alokáciou vo vzťahu k dopytu a cenou. Z toho vyplýva, že posilnenie disponibility nájomných bytov o 25 000 nemusí znamenať len ich výstavbu.

Keď si urobíme jednoduchú kalkuláciu uvidíme, že pri obstarávacej cene 75 000,- EUR za malometrážny byt by sme potrebovali na len na výstavbu 25 000 bytov sumu 1,875 miliardy EUR. Do tejto sumy nie sú zahrnuté náklady na budovanie a prevádzkovanie potrebnej verejnej infraštruktúry od ciest, cez kanalizáciu a vodovod až po verejnú zeleň a ďalšie služby. Pri aktuálne zverejnených priemerných komerčných nájmoch 520,- EUR za trojizbový byt na mesiac by táto suma stačila na plnú úhradu nájomného v 25000 bytoch na dobu 12 rokov zahŕňajúceho nielen návratnosť počiatočnej investície ale aj príspevky do fondu údržby. Pri čiastočnej dotačnej podpore vo výške 50% ceny nájmu dokonca na dobu 24 rokov, čo je nad rámec bežnej návratnosti investície do nehnuteľností.

Sumu 75 000,- EUR za disponibilný nájomný byt je možné radikálne zmenšiť aktivizáciou nevyužívaného bytového fondu, napríklad jeho získaním do vlastníctva verejného sektora a rekonštrukciou, alebo motiváciou vlastníka zaradiť tento byt do sektora nájomného bývania.

Už dlhodobo sa volá po účinnejšom vstupe verejného sektora do revitalizácie zanedbaných pamiatkových a iných objektov, čím je možné aktivizovať nielen disponibilný stavebný fond, ale aj zdroje mimo priamych účelový investícií do bývania.

Ukazuje sa však najmä, že systém cielenej podpory nájomného bývania dotáciou na nájomné bývanie na strane nájomcov by bol oveľa efektívnejší z hľadiska využitia verejných zdrojov a navyše by umožňoval ich účelnú alokáciu z hľadiska potreby sociálnej podpory, napríklad mladých ľudí, rodín s deťmi či nízkopríjmových sociálnych skupín. Motivoval by aktivizovanie nevyužívaného bytového fondu, obmedzil zbytočné zaberanie nezastavaného územia a vzhľadom na cielenosť a nie celoplošnosť podpory by nedeformoval zbytočne trh nájomného bývania.

Odhliadnuc od tejto epidémie, už dlhšiu dobu sa v priestorovom plánovaní hovorí o zmenách nárokov na priestor. Pracovné doby sa skracujú a ľudia majú vyššie nároky na kvalitu svojich obydlí, na ponuku služieb a možností trávenia voľného času. Ako spoločnosť bohatne, ľudia nečakajú na pridelenie bytu, ale majú možnosť si vyberať kde budú bývať, kde budú nakupovať, kam dajú svoje deti do škôl a škôlok, pričom už dávno nie sú limitovaní ani hranicami krajiny. Tieto skutočnosti sú na jednej strane momentálne obmedzené (nemožnosť navštevovať rôzne prevádzky resp. ich návšteva za stanovených podmienok alebo nemožnosť prekročiť štátne hranice podľa svojho uváženia), ale na druhej strane sa niektoré v tomto období umocňujú (nároky na prostredie na prácu z domu, rôzne donáškovú služby súťažiace medzi sebou o zákazníka viac ako doteraz, dôležitosť časovej a priestorovej flexibility počas každodenných činností). Priestorové plánovanie, ako komplexný súhrn činností zahrňujúci manažment priestorových aktivít by malo tieto skutočnosti reflektovať a pomocou svojich nástrojov tieto zmeny a vylepšenia súčasného stavu katalyzovať. Sem nepatria iba tvrdé opatrenia ako zavádza mesto Miláno v týchto dňoch, kde navrhuje ambiciózny plán na zmeny vo vstupe automobilov do centra, hoci jednoznačne ide o krok správnym smerom ako reakcia na dopady klimatických zmien, čím trpia všetky mestá sveta a pre ktoré je práve táto situácia obrovskou príležitosťou. Povaha práce sa mení a teraz je príležitosť podchytiť tieto zmeny tak aby sa stali bežnou záležitosťou a konkurenčnou výhodou. Bratislava je súčasťou jedného metropolitného regiónu spolu s Viedňou, kde sa nachádza viac ako 6 miliónov kvalifikovaných ľudských zdrojov a pri rekordne nízkej nezamestnanosti je toto výzva pre existujúce spoločnosti ako spraviť seba dostatočne atraktívnymi.

Nájdenie pekného miesta na prechádzku v prírode, ktoré je blízko domova, je bezpečné a atraktívne a zároveň nie je preplnené ľuďmi sa tieto dni stáva herkulovskou úlohou pretože jednoducho doteraz tu chýbal dôraz na takéto miesta a nebol po nich dostatočný dopyt, keďže indoorové aktivity či prostredia obchodných centier túto úlohu suplovali... Táto epidémia má veľký vplyv aj na duševný rozpoloženie ľudí. Lee (2020) upozorňuje, že pocity úzkosti vyvolané vírusom CoVid-19 (Coronavirus anxiety scale) sú asociované napr. so zvýšeným užívaním alkoholu/drog, zvýšenou beznádejou, ideáciou samovraždy rovnako ako aj postojmi politikov alebo produktami z Číny. Mnohé z tohto súvisia s vnímanou kvalitou života a obytného prostredia.

Pojem plánovanie u nás stále má istý nános negatívnej konotácie ako pozostatok druhej polovice 20. storočia a nie je dostatočne etablované ako komplexná činnosť, keďže funguje najmä v sektorálnej rovine. Plánovanie sa musí zbaviť svojej negatívnej nálepky spojenej s neadresnou reguláciou, dlhou zotrvačnosťou a celkovou byrokratickou záťažou sprevádzajúcou túto činnosť. S tým súvisí aj nedostatok krízového plánovania a absencia kontingenčného plánovania. Napriek tomu sa žiada otázka – ako má plánovanie reagovať na takúto situáciu kedy aj vhodne navrhnuté plány jednoducho nemôžu byť dostatočne pripravené na takúto eventualitu? Možno je práve toto priestor na zamyslenie sa a komplexný pohľad na situáciu a prípravu flexibilnejších plánov, ktoré nepredpokladajú ako má územie vyzerať o 10-20 rokov, ale kladú väčší dôraz na rámcové stanovenie podmienok a posilnenie kapacít zodpovedných za dennodennú agendu priestorového plánovania. Kríza zároveň otvára obrovskú možnosť samoučenia sa systémov – municipalít, regiónov či miest. Inteligentné mesto budúcnosti určite nebude to s najväčším počtom vysokých škôl a výskumných ústavov, ale to, ktoré bude schopné poučiť sa z minulých chýb, odlíšiť podstatné od nepodstatného a správne interpretovať drobné a často sprvu nenápadné zmeny dynamiky celého systému.

Neistota spojená s vývojom epidémie a dopadom na náš život a každodenné aktivity vrátane dlhodobejších plánov (napr. dovolenka či plánovaná kúpa bytu či auta) sa v plánovačských kruhoch spomína dlhé roky v spojitosti s neurčitosťou plánov a stratégií. Jednou z metód zapracovania neistoty do rozhodovania je metóda tvorby scenárov, kedy sa vytvoria projekcie vývoja podľa istých parametrov a modeluje sa situácia, na ktorú je potrebné reagovať a pre ňu plánovať. Jednou z aplikácii tejto metódy je problematika klimatických zmien, kde vládne veľká neistota ohľadom dopadov týchto zmien na mestá a život ľudí a nie je jasné, ako sa zmenia klimatické podmienky. Podľa namodelovaných scenárov sa pripravujú opatrenia na adaptáciu na tieto zmeny ako aj na znižovanie emisií uhlíka, ktoré ich vyvolávajú. Je to jedna z metód, ktoré by plánovanie na všetkých úrovniach malo zapracovať do praxe a byť pripravené na rôzne eventuality. Ďalším krokom je aplikácia pravidla tzv. desiateho muža (Filo, 2020) čiže diablovho advokáta ako prevenciu akokoľvek málo pravdepodobných možností.

Kashnitski a Aburto (2020) vydali štúdiu, podľa ktorej z geografického hľadiska sú najviac touto epidémiou ohrozené prestarnuté rurálne regióny, čo je jedným z dôvodov, prečo toto ochorenie tak kriticky zasiahlo Taliansko a iné štáty južnej Európy. U nás sa to prejavilo v dvoch oblastiach – zariadenia sociálnych služieb, ktoré už z definície združujú veľké množstvo príslušníkov najviac ohrozených skupín, a rómske osady. Druhá spomínaná skupina zďaleka nie je slovenské špecifikum – Acuto (2020) upozorňuje, že takmer 2 miliardy ľudí na planéte nemá prístup k dostatočným hygienickým podmienkam a v mnohých týchto oblastiach sa ešte len očakáva nárast tejto epidémie. Hoci najmenej 100 rokov vieme o vzťahu medzi hustotou osídlenia a ochoreniami (Acuto, 2020), nemáme politiky ktoré sa týmito záležitosťami zaoberajú. Z nášho pohľadu nech je toto teda príležitosťou zaoberať sa životnými podmienkami sociálne najslabších skupín a dôchodcov čo najviac systematicky a dlhodobo.

Už sme spomínali environmentálne hľadisko na príklade zmien klímy, avšak je mimoriadne dôležité, aby táto téma nezapadla do úzadia pri následnej obnove ekonomiky v najbližších mesiacoch. Na Slovensku sa posunul dátum zavedenia povinného zálohovania PET fliaš a plechoviek a celkovo je pozornosť viac sústredená na sociálne a ekonomické dopady krízy a riešenia práve pre tieto dva aspekty. Je kľúčové, aby sa táto obnova vnímala ako ponúknutá príležitosť pre väčší dôraz na zelené technológie, nízko uhlíkové hospodárstvo, cirkulárnu ekonomiku a iné udržateľné postupy.

Aké závery možno z tohoto vývoja vyvodiť? Z pohľadu verejných politík sa odhalili mnohé nedostatky, ktoré je kľúčové riešiť nielen z hľadiska súčasnej CoVid-19 krízy, ale najmä z pohľadu udržateľnosti života ľudí a štátu. Množí sa literatúra, že prílišné regulácie často škodia (napr. Chovanculiak, 2019), avšak z pohľadu stratégií a plánov je potrebné sa lepšie pripraviť na akokoľvek málo pravdepodobné eventuality. Nedá sa vôbec povedať, o koľko menej by nás stála táto kríza keby sme ju nepodcenili resp. mali vypracované lepšie plány a zásoby, avšak je zjavné, že by celkové náklady na životoch a ekonomike boli nižšie. Krajina pripravená na jeden druh krízy je častokrát lepšie pripravená na iné druhy nešťastí (Chepelianskaia, 2020). Akákoľvek proaktivita a pripravenosť môže len posilniť odolnosť a povedomie o možných nástrahách. Ďalšou možnosťou je podpora experimentácie, ktorá v tejto situácii sa prejavuje najvypuklejšie – pri krízovej situácii takéhoto druhu môže veľa odpovedí a riešení prísť práve z nútenej experimentácie, ktorá môže neskôr sa transformovať do dlhodobých reforiem (Acuto, 2020).

Bibliografia

• Acuto, M. (2020). COVID-19: Lessons for an Urban (izing) World. One Earth.
• Chovanculiak, R. (2019) Pokrok bez povolenia. INESS. ISBN 9788089820078.
• Filo, J. (2020) Pravidlo desiateho muža a koronakríza. Prečo žiadny štát nereagoval skôr? [ONLINE] https://komentare.sme.sk/c/22387364/pravidlo-desiateho-muza-a-koronakriza-preco-ziadny-stat-nereagoval-skor.html [Accessed April 22, 2020].
• Guardian (2020) Milan Seeks to Prevent Post Crisis Return of Traffic Pollution [ONLINE] https://www.theguardian.com/world/2020/apr/21/milan-seeks-to-prevent-post-crisis-return-of-traffic-pollution [Accessed April 22, 2020].
• Chepelianskaia, O. (2020) COVID-19 and climate resilience: Effective disaster prevention and management practices [ONLINE] https://aesopyoungacademics.wordpress.com/2020/04/09/covid-19-and-climate-resilience-effective-disaster-prevention-and-management-practices/ [Accessed April 22, 2020].
• Kashnitsky, I., & Aburto, J. M. (2020). The pandemic threatens aged rural regions most. https://doi.org/10.31219/osf.io/abx7s.
• Sherman A. Lee (2020): Coronavirus anxiety scale: A brief mental health screener for COVID-19 related anxiety, Death Studies, DOI: 10.1080/07481187.2020.1748481.

 
Študenti Ústavu manažmentu Slovenskej technickej univerzity (ďalej len ÚM STU), odborov Priestorové plánovanie a Investičné plánovanie, mali možnosť v mesiaci december zúčastniť sa hneď dvoch odborných zahraničných exkurzií zameraných na prehĺbenie si teoretických poznatkov o priestorovom plánovaní. Exkurzie v dvoch hlavných veľkomestách – Viedeň a Praha – boli primárne určené pre študentov prvého ročníka, aby mali možnosť overiť si teóriu získanú počas prvého semestra v praxi. Veľký záujem však mali aj študenti vyšších ročníkov, nakoľko im exkurzie poskytli nápady k záverečným prácam, ako aj k ďalšiemu uplatneniu sa po skončení štúdia. Študenti zistili, že priestorový / investičný plánovač má možnosť uplatniť sa naozaj v niekoľkých veľmi kreatívnych oblastiach a zlepšovať tak život ľudí v mestách.
 
Priestorové plánovanie je súčasťou každodenného života obyvateľov miest a obcí na Slovensku,  hoci ako študijný odbor je skôr známe v ostatných krajinách Európy. Vďaka Ústavu manažmentu sa dostáva do stále väčšieho povedomia  laickej i odbornej  verejnosti aj na Slovensku. Ide o interdisciplinárny odbor, ktorý je založený na súčinnosti viacerých odborov a odvetví v oblasti architektúry, staviteľstva, manažmentu, ekonómie, atď.. Priestorové plánovanie je aktuálne najdiskutovanejšou témou väčšiny miest a obcí, nakoľko práve plánovači sú kľúčovými aktérmi pri manažmente rozvoja územia, či už na regionálne, lokálnej alebo zonálnej úrovni, pretože z ich hláv smerujú vízie a ciele udržateľného rozvoja jednotlivých sídel. Študenti prvých ročníkov nie vždy majú úplne jasno, ako všetky znalosti pretaviť do praxe. Kde sa môžem po štúdiu uplatniť? Učím sa veľa zaujímavých predmetov, ale ako ich viem aplikovať v praxi? Toto sú najčastejšie otázky, a preto majú študenti možnosť nájsť na ne odpovede priamo v teréne.

 
Prvé kroky študentov viedli do hlavného mesta Rakúskej republiky – do Viedne. Doktorandka, Ing. Sandra Lamy, ktorá exkurzie zorganizovala, využila pri príprave tejto exkurzie svoje skúsenosti získané s aplikáciou konceptu Smar City počas jej zahraničnej mobility na Technickej univerzite vo Viedni. Vďaka ním mohli študenti  využiť výklad k odbornej prehliadke priamo od doktorandky. Cieľom tejto exkurzie bolo ukázať študentom reálne príklady, ako urbánne inovácie smerujú k smart udržateľným mestám, ako reflektujú potrebu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Okrem prvkov v historickom jadre mesta Viedeň je ideálnym príkladom urbánne „laboratórium“ – mestská časť Seestadt Aspern vzdialené približne 30 minút z centra mesta. Ide o jeden z najväčších mestských ekologických rozvojových projektov v Európe, ktorý sa často nazýva aj „New city within a city“, v preklade „Mesto v meste“, pretože je síce súčasťou Viedne, ale žije takmer samostatným životom. Študenti tu mali okrem iného možnosť vidieť, ako sa reálne dá nastaviť myslenie ľudí a vyriešiť v niektorých mestách nevyriešiteľný problém, a to nová udržateľná deľba mestskej mobility, kde 40 % predstavuje verejná doprava, 40 % cyklistika a pešia chôdza, a iba 20 % automobilová doprava. V podstate rozvoj tejto mestskej štvrti má za cieľ byť modelom vysoko-efektívneho mesta budúcnosti s nízkym negatívnym dopadom na životné prostredie. Je veľkou inšpiráciou pre všetky ostatné mestá.

 
Pár týždňov po prvej exkurzii sa študenti vybrali na druhú, ale už dvojdňovú exkurziu. Prvý deň exkurzie bol zameraný predovšetkým na spoznanie historického centra Prahy a ako bonus vo Viedni, tak aj tu návšteva vianočných trhov. Ani však nešlo  len o zábavu, priamo aj na trhoch sa študenti ako priestoroví plánovači pozreli analyticky na koncipovanie priestorov trhov z pohľadu rôznych priestorovo-plánovacích faktov s porovnaním medzi Bratislavou, Viedňou a Prahou. V doobedňajších hodinách druhého dňa študenti navštívili Akadémiu VISUIN. Toto miesto je stvorené pre architektov, urbanistov, plánovačov, stavbárov – pre všetkých, ktorí chcú efektívne pracovať s priestorom a vedieť prezentovať svoje projekty. Tím VISUIN akadémie verí, že priestor okolo nás formuje celú spoločnosť a túto myšlienku sa snažia veľmi úspešne šíriť vôkol seba. Ich hlavným poslaním je hľadať spôsoby, ako môžeme zrozumiteľnejšie, časovo aj zdravotne efektívnejšie spracovávať naše projekty. Po vstupe do priestorov akadémie čakalo študentov veľmi milé privítanie od celého tímu a prekvapenie vo forme krátkych „brunch workshopov“, t. j. študenti boli rozdelení do troch skupín (každý stihol prejsť všetkými stanovišťami) a formou networkingu popri občerstvení im boli prezentované témy: ako efektívne a zdravo pracovať, ako tvoriť svoje portfólio, ako prezentovať svoje projekty. Výsledkom týchto krátkych workshopov boli myšlienkové mapy, z ktorých si každý študent odniesol výborné tipy k spracovávaniu svojich projektov a taktiež inšpiráciu na absolvovanie vzdelávania v tejto jedinečnej akadémii.
 
Druhou zastávkou v poobedňajších hodinách bol pražský CAMP – Centrum architektúry a mestského plánovania.  Tu mali študenti deň pred finálnym ukončením výstavy „Pře(d)stav si Prahu“ možnosť stať sa reálnym priestorovým – mestským plánovačom mesta Praha. Centrum mesta sa žiaľ degraduje pod náporom turistov a obchodmi s matrioškami. Ceny bytov vyháňajú obyvateľov mimo mesta a následne dopravné kolóny zvyšujú znečistenie ovzdušia. Univerzity prerušujú kontakt s mestom a uzatvárajú sa do vlastnej bubliny. Takto si ale Prahu nikto nepredstavuje. Na základe týchto evidovaných problémov sa Inštitút plánovania a rozvoja hlavného mesta Praha (ďalej len IPR Praha) rozhodol komunikovať s verejnosťou, aby aj tá vyjadrila svoj názor. Pre túto interakciu  vznikol práve CAMP – ide o veľmi efektívnu „spojku“ medzi verejnosťou a mestom, pretože každý od detí až po dôchodcov má možnosť nielen vyjadriť sa k ďalšiemu rozvoju mesta, ale aj prísť s vlastnými námetmi a požiadavkami. Študenti tu mali počas návštevy možnosť vžiť sa do roly mestských plánovačov a vytvoriť tak mesto budúcnosti, ktoré mohli dokonca postaviť na projekčnom plátne, podobne ako v počítačovej simulácii. Okrem iných aspektov, študenti mohli určiť koľko áut a električiek má v meste jazdiť, mali možnosť postaviť nové byty a následne sledovať ako ich rozhodnutia ovplyvnili rozvoj mesta priamo na mape. Výsledky vlastných rozhodnutí vedeli porovnať s reálnymi pražskými dátami. Táto výstava sa herným spôsobom zameriavala na tému strategického rozvoja mesta a zároveň verejnosti predstavila kľúčový dokument manažmentu rozvoja – Strategický plán Prahy. Exkurzia v CAMPe bola veľkým prínosom pre študentov všetkých ročníkov, nakoľko sa mohli inšpirovať ako môže verejnosť participovať na procese strategického plánovania, ku ktorému by mali v budúcnosti vedieť vyjadriť názor aj vo svojich vlastných projektoch alebo pri verejných debatách o smerovaní rozvoja mesta Bratislava. Po vyskúšaní hry mali študenti čas vychutnať si priestory tohto centra, súčasťou ktorého je aj študovňa a knižnica s veľmi zaujímavými a netradičnými titulmi. Bolo veľmi príjemné pozerať sa na všetkých do jedného, ako sa o danú problematiku zaujímajú a taktiež pýtajú, pretože pri všetkých prezentáciách od expertov je najprínosnejšie práve to, čo sa daný jedinec spýta.

Posledným stanovišťom exkurzie plánovačov bolo Pražské kreatívne centrum (ďalej len PKC), zriadené Magistrátom hlavného mesta Praha. Podobne ako pred tým navštívené aj takáto inštitúcia v Bratislave absentuje a ako povedali študenti na ceste domov – je to veľká škoda, pretože otvára mladým ľuďom možnosť rozvíjať kreativitu, ktorú síce množstvo mladých má, ale nemá ju kde aplikovať, keďže absentujú otvorené ateliéry. PKC je akýmsi živým laboratóriom mesta, ktoré prepája aktívnych obyvateľov, zástupcov mimovládnych organizácií a súkromného sektoru s reprezentantmi verejného sektoru, aby sa spoločne zamýšľali nad inovatívnymi riešeniami pre kreatívne mesto a výstupy ich spolupráce mohli byť integrované do stratégie mestského rozvoja. Veľmi dôležitý poznatok, ktorý študenti zistili je, že práve kultúrne organizácie a iné miesta v meste zamerané na kreativitu, ale aj coworkingové priestory a pod., by mali byť pod správou mesta a tak, ako spracovávame napríklad analýzy zelene, nemali by sme opomenúť ani tieto priestory. Je potrebné si tiež uvedomiť, že práve kreatívne prostredie, vrátane kultúry ako jeho dôležitej súčasti je jednou z oblastí smerujúcou k zvýšeniu atraktivity mesta nielen pre turistov ale aj kreatívnych mladých ľudí a ekonomických odvetví, a preto je aj jedným z cieľov PKC vytvoriť nástroje podpory rozvoja kultúrnych a kreatívnych odvetví.
 
Účastníci exkurzií napísali referencie, aby vyučujúci v budúcnosti vedeli, či a o aký obsah exkurzií je záujem, čo bolo prínosom a čo by chceli zlepšiť. Všetci však boli nadšení, obohatení o odborné aj praktické vedomosti a motivovaní do ďalšieho štúdia.   Prejavili záujem zúčastňovať sa aj verejných debát a svojim názorom tak prispieť k zlepšeniu smerovania rozvoja svojich sídel. Obidve zahraničné exkurzie boli pre študentov inšpiratívne a prínosné aj v kontexte diskutovania témy zo strany bratislavského magistrátu ohľadom vybudovania Mestského inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Bratislava. Poznatok, že problémy, ktorými sa zaoberajú v Prahe sa v jadre nelíšia od problémov, s ktorými už dlhodobo zápolíme v Bratislave, bol zásadný pre pochopenie, aká veľká je v Bratislave potreba inštitúcie, ktorá by sa aktívne zaoberala týmito aspektmi a riešila ich po vzore inštitútu IPR Praha a CAMPu.

Na otázku „Prečo plánovači vyšli do terénu?“ odpovedala Ing. Sandra Lamy, ktorá zorganizovala obidve jedinečné exkurzie: „Som študentkou prvého ročníka doktorandského štúdia na ÚM STU v odbore Priestorové plánovanie a v rámci pedagogickej činnosti mám príležitosť byť cvičiacou študentov prvého ročníka na kľúčových predmetoch tohto odboru, a to Priestorové a Strategické plánovanie. Nakoľko mám názor, že je prínosom byť už ako študent aktívny v získavaní skúseností a vedomostí nad rámec výučby, tak som sa popri štúdiu vzdelávala, hľadala si verejné prednášky v zahraničí, následne som sa prihlásila na doplnkové formy vzdelávania, rôzne kurzy a súťaže. Popri tom som absolvovala zahraničnú mobilitu CEEPUS vo Viedni, kde som mala výbornú príležitosť byť súčasťou tímu spracovávajúceho koncept Smart City Viedeň aplikovaný na jednom z najväčších rozvojových projektov v Európe – Seestadt Aspern. Už dlhú dobu som mala v hlave myšlienku odovzdávať všetky získané skúsenosti ďalej. S aplikovaním tejto myšlienky som začala už v októbri pri prezentáciách a prednáškach študentom, ale po odprednášaní témy Smart City Viedeň som sa spýtala študentov, či by chceli túto prednášku dokončiť a dovysvetľovať priamo v teréne. Záujem bol naozaj veľký, čo ma príjemne potešilo.  Radi by sme v prepojení výučby v teréne, a to i prepojení s praxou, pokračovali vo väčšej miere i v budúcnosti na všetkých stupňoch štúdia. Spolu navštívime veľa ďalších výnimočných miest a inštitúcií na Slovensku, ale ako zdroj inšpirácie práve aj tie v zahraničí. Touto cestou chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu Ing. arch. Petre Dzurillovej Kříčkovej a Ing. arch. Daliborovi Dzurillovi a tímu Akadémie VISUIN, MgA. Andrei Švandovej a Silvii Luběnovej celému tímu CAMPu a IPR Praha. Som naozaj vďačná za možnosť navštíviť tieto organizácie a teším sa na ďalšiu spoluprácu s týmito úžasnými ľuďmi. V neposlednom rade ďakujem za aktivitu všetkým zúčastneným študentom a verím, že spolu aj s ostatnými absolvujeme ešte veľa ďalších, zaujímavých odborných exkurzií.“
 
Mgr. Silvia Ondrejičková, PhD., UM STU Bratislava

Plánujú ho odborníci zo Slovenskej technickej univerzity a z  East China Normal University

• Najľudnatejšie mesto Číny - Šanghaj (25 mil. obyv.) plánuje ďalší rozvoj.
• Nové centrum Šanghaja bude na Chongming Island.
• Musí rešpektovať princípy eko a smart cities. Ako, to je v rukách vedcov.
• V Šanghaji preto 12. 10. 2018 otvoria spoločné vedeckovýskumné a plánovacie centrum Čínsko-európskej aliancie pre udržateľný rozvoj a inovácie pod vedením ECNU a STU.
• Chongming Island sa stane „živým laboratóriom“ urbanistov.

„Šanghaj má dnes viac ako 25 miliónov obyvateľov, nové vedenie mesta chce obmedziť tlak na zástavbu v jeho zázemí a otvoriť nové rozvojové územie na ostrove Chongming, ktorý je súčasťou Šanghaja a tretím najväčším ostrovom Číny. Mala by tu v priebehu niekoľkých rokov vzniknúť nová autonómna časť Šanghaja, ktorá by predstavovala model ekospoločnosti 21. storočia, postavená na báze environmentálnej, sociálnej aj ekonomickej udržateľnosti s využitím smart prístupu,“ hovorí profesor Maroš Finka zo Slovenskej technickej univerzity.

Rozvoja Šanghaja na tomto ostrove dostávajú do rúk odborníci na urbánnu ekológiu a priestorové plánovanie zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a zo šanghajskej East China Normal University (ECNU). Tí s podporou excelentných pracovísk z Činy a Európy - členov novej Čínsko-Európskej aliancie pre udržateľný rozvoj a inovácie pracujú na integrácii najmodernejších konceptov do modelu rozvoja ostrova Chongming.

STU a ECNU spolupracujú už 12 rokov, spoluorganizujú letné univerzity, medzi univerzitami prebieha výmena pedagógov, vedcov a študentov.Profesor Finka od roku 2018 pôsobí ako profesor aj na ECNU. Rovnako pracovisko SPECTRA Centra Excellencie EÚ pri Slovenskej technickej univerzite otvorilo brány pre vedecké a pedagogické pôsobenie čínskych kolegov pod vedením prof. Junxianga Li.

Spoločný výskum univerzít sa zameriava na ekosystémové služby a smart udržateľný rozvoj miest. Pozoruhodné výsledky majú v oblasti hodnotenia dopadov klimatických zmien a prístupov k ich zmierňovaniu, overované vo veľkých čínskych aglomeráciách a slovenských mestách, najmä v kontexte tzv. ostrovov prehrievania miest. Tiež navrhujú a kvantifikujú ekologické riešenia pre mestá s využitím synergie moderných technológií a prírode blízkych riešení. Ako uviedol prof. Junxiang Li: „vytvorenie spoločného pracoviska ECNU a STU v Šanghaji vnímajú ako prirodzené pokračovanie spolupráce a šancu inštitucionalizovať nielen prepojenia medzi čínskym a európskym výskumným prostredím, ale aj medzi výskumom a praxou mestského rozvoja“.

Model smart udržateľného rozvoja ekomesta na ostrove Chongming je postavený na integrácii viacero princípov, predovšetkým novej urbánnej ekonomiky s jadrom cirkulárnej ekonomiky s nulovou produkciou odpadov a emisií, nulovými tokmi energie z vonkajšieho prostredia, rozvojom založeným na efektívnom a udržateľnom využití vnútorných zdrojov, urbánnych neuro-fuzzy sociálno ekologických systémov inovatívnych módov spravovania, samoučiacich a samoorganizujúcich sa komunít.

„Tieto princípy je potrebné rešpektovať nielen na úrovni mesta a na úrovni jednotlivých systémov mestskej infraštruktúry od dopravy až po čistenie odpadových vôd, ale aj naprieč všetkými úrovňami od mestských štvrtí a výrobných areálov až po jednotlivé obytné domy či byty. Na ostrove by malo vzniknúť najskôr niekoľko územných celkov, ktoré budú tieto princípy napĺňať rôznymi cestami reflektujúc geografické podmienky či svoje špecifické úlohy v organizme mesta - akési „živé laboratóriá“. V nich by sa mali v praxi overovať progresívne riešenia a tie sa budú postupne rozširovať a vytvárať ekosystém nového mesta. To všetko v úzkej súčinnosti s autoritami štátu, mesta Šanghai, ostrova Chongming, obyvateľmi, developermi. Veľmi sa na to tešíme,“ hovorí doktor Ľubomír Jamečný z STU, ktorý koordinuje prípravu projektov v novom Centre STU a ECNU.

Chongming Island má viac ako 700 - tisíc obyvateľov, na rozlohe takmer 1 300 km2. Je bohatý na prírodné spoločenstvá, najmä veľmi cenné mokradné ekosystémy, médiá v Šanghaji ho označujú za posledné „panenské prírodné územie“ v regióne. Má veľké zásoby podzemnej vody, z oboch strán ho obteká najväčšia čínska riekaJang-c’-ťiang,predtým, ako sa vleje do Tichého oceánu. V minulosti ho s pevninským Šanghajom spájal len lodný prievoz, dnes už je to diaľničný most a veľkokapacitný tunel a v pláne je výstavba ďalšieho mosta.

Oficiálne otvorenie spoločného centra ECNU a STU centra a predstavenie projektu je súčasťou veľkolepých osláv 1 400 výročia vytvorenia ostrova 10.-12. októbra 2018.

Ing. Andrea Settey Hajdúchová, STU Bratislava

Mgr. Silvia Ondrejičková, PhD., UM STU Bratislava

Obidve študentky počas svojho študijného pobytu pracujú na dizertačných témach a venujú sa konkrétnym prípadovým štúdiám relevantným pre ich výskum. Koordinátori ICBT pre študentky zabezpečili priestory kancelárie, osobné počítače s internetovým pripojením, študovňu, a prístup do knižnice a k zahraničným zdrojom na celé tri mesiace mobility. Študentkám je takisto k dispozícií odborná školiteľka, ktorá koordinuje pravidelné konzultácie a usmerňuje ich študijné aktivity v rámci dizertačných prác. Súčasťou mobility sú tiež exkurzie, ktoré sa pravidelne organizujú medzi sesterskými kampusmi ICBT, a študentky tak majú možnosť zapojiť sa do rôznych aktivít školy. Medzi inými, exkurzie absolvovali v meste Kandy, poslednom hlavnom meste starovekej kráľovskej éry Srí Lanky, kde sa v súčasnosti buduje nový kampus ICBT v spolupráci s britskými univerzitami.

Katarína sa venuje téme „Kultúrne dedičstvo ako súčasť územného kapitálu“ s hlavným zameraním na industriálne dedičstvo. Industriálne dedičstvo na Srí Lanke prevažne pozostáva z čajových továrni, z ktorých mnohých sú stále funkčné. Taktiež aj prípadová štúdia bola vybraná bývalá čajová továreň v meste Kandapola. V súčasnosti sa táto továreň stala luxusným hotelom, ktorý spája pôvodný vzhľad a technologické zariadenia s udržateľným konceptom rozvoja. Je to vhodný príklad pre dobrú konverziu, ochranu industriálneho dedičstva a zároveň využitia jeho územného kapitálu.

Lucia sa venuje oblasti spoločenskej inovácie a smart mestskému rozvoju. Momentálne skúma rôzne teórie komunitného rozvoja a v rámci lokálneho kontextu pracuje na prípadovej štúdií občianskej iniciatívy udržateľného sociálneho podnikania v otázkach zdravia, sociálnych služieb, ekologického poľnohospodárstva a udržateľnosti životného prostredia. Srí Lanka má dlhú históriu sociálne a environmentálne zodpovedných iniciatív. Niektoré z nich sú založené na komunitách, niektoré vychádzajú z náboženských skupín a niektoré majú priamu vládnu podporu. Pojem "sociálny podnik" môže byť v miestnom kontexte nový, ale jeho podstata je súčasťou kultúry a histórie Srí Lanky. Cieľom je zistiť, v čom sa môžeme inšpirovať od iniciatívy založenej na samotných občanoch, ktorá je riadená zodpovedným poslaním voči nášmu životnému prostrediu a samofinancovaním, a aké sú dôsledky takýchto aktivít pre miestne komunity.

Mgr. Silvia Ondrejičková, PhD.

Vo štvrtok 1. marca sa na pôde hlavného mesta v Primaciálnom paláci uskutočnil odborný workshop študentov v rámci medziuniverzitného projektu Muniss. Projekt  je zameraný na riešenie Obchodnej ulice a je pokračovaním minuloročného podujatia na tému Rubiková kocka smart mesta Bratislavy. Na projekte zlepšenia stavu Obchodnej ulice participujú zmiešané tímy študentov z bratislavskej a brnenských univerzít. Súťaž potrvá do júna 2018.

Primátorovi Bratislavy Ivovi Nesrovnalovi záleží na čistote verejných priestranstiev a podporuje aktivity na revitalizáciu Obchodnej ulice: Ako uviedol primátor: „Meníme Bratislavu k lepšiemu, chceme z Bratislavy čistejšie a krajšie mesto pre všetkých. Prinavrátiť stratený lesk miestam, pod ktoré sa podpísal zub času a dlhodobé zanedbávanie. Okrem znižovania vizuálneho smogu, mesto vyvíja aktivity na zvyšovanie poriadku a čistoty v uliciach nášho mesta.“

Okrem viceprimátorky Bratislavy Ľudmily Farkašovskej a hlavnej architektky Ingrid Konrad sa študenti zapojení do súťaže stretli so zástupcami odborných útvarov Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj s koordinátormi súťaže, ktorými sú STU v Bratislave a mesto Bratislava. Gestorom projektu Muniss je Ústav manažmentu STU v Bratislave.

„Bratislava vidí potenciál v mladých ľuďoch. Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli opätovne podporiť ďalší ročník tejto medziuniverzitnej študentskej súťaže, ktorá prehlbuje spoluprácu medzi univerzitami,“ uviedla námestníčka primátora Bratislavy Ľudmila Farkašovská. „Oceňujeme inovatívne pohľady študentov na oživenie Obchodnej ulice a jej okolia a v ďalšom diele súťaže chceme preto nadviazať na minuloročnú diskusiu o jej budúcnosti a premene na kultivovaný verejný priestor,“ doplnila viceprimátorka.

Súťažné zadanie pre zmiešané tímy študentov z STU v Bratislave a Masarykovej univerzity a VUT v Brne odkazuje na nové trendy v oblasti Smart city v kontexte historických súvislostí za podpory spolupráce medzi mestom, miestnymi podnikateľmi a ďalšími komunitami. Ide o hľadanie spoločného postupu pri premene Obchodnej ulice a priestranstva pred hotelom Crowne Plaza v jej bezprostrednej blízkosti na miesto, ktoré bude svojich návštevníkov lákať a inšpirovať. Skvalitňovať verejné priestranstvá v Bratislave patrí medzi priority hlavného mesta spolu s rozvojom dopravy.

„Tento ročník súťaže sa, okrem iného, snaží naplniť požiadavky a priania, ktoré zazneli pri diskusiách s politikmi, podnikateľmi a obyvateľmi Obchodnej ulice počas predchádzajúceho ročníka. Tu rezonovali potreby spolupráce a koordinácie zodpovedných subjektov, prípravy konkrétnych a realizovateľných projektov pre Obchodnú ulicu a v neposlednom rade požiadavka nie revolučných, ale evolučných zmien na Obchodnej ulici, ktoré by nadväzovali na to pozitívne, čo sa na Obchodnej ulici dialo a deje,“ uviedol Vladimír Ondrejička, koordinátor za STU v Bratislave.

Novinkou tohto ročníka je rozšírenie zadania súťažnej úlohy týkajúcej sa skvalitnenia a komplexnejšieho riešenia verejného priestranstva Obchodnej ulice. Mesto zameriava pozornosť v danom priestore aj na hospodárenie so zrážkovou vodou a tiež na riešenie a zmierňovanie negatívneho javu bezdomovectva.

 Ing. Silvia Ondrejičková, PhD.

Spectra, Centrum Excelentnosti STU

Ukázalo sa však, že teória a prax sú úplne odlišné a reálne sme vo veľa veciach začínali od nuly. Museli sme sa naučiť oslovovať, zaujať a vedieť sa odprezentovať. Rovnako sme si postupne začali všímať, aké sú v oblasti strategického plánovania v obciach a mestách problémy, s čím samosprávy bojujú a musia sa vysporiadať. Ako sme sa postupne oboznamovali s reálnou situáciou počas terénnych prieskumov (stretávali a stretávame sa s ľudmi z najmenších obcí až po veľké mestá), získali sme aj od nich cennú spätnú väzbu na aktuálnu situáciu. Aj to je jedna z úloh dobrého priestorového plánovača – vedieť počúvať a pracovať s podnetmi ako odbornej, tak aj laickej verejnosti a pri plánovaní ju rešpektovať.

My sme sa od nášho vzniku začali zaoberať problematikou strategických dokumentov, z ktorých najznámejší je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), známy aj ako program rozvoja obce (PRO). Okrem obsahovej stránky, ktorá bola v mnohých prípadoch v dokumentoch, s ktorými sme sa stretli naozaj žalostná, sme skúmali aj to, ako jednotlivé samosprávy tieto dokumenty spracovávajú. Existovali dva spôsoby – buď samospráva zverila spracovanie dokumentu do rúk externej firmy a o viac sa nestarala alebo si spracovávala dokument svojpomocne v rámci úradu. Každý z týchto spôsobov spracovania má svoje plusy aj mínusy – my sme sa zamerali na to negatívne a hľadali sme riešenie, ktoré by bolo kompromisom medzi týmito 2 doterajšími spôsobmi tvorby stratégií.

Pri našom hľadaní sme sa inšpirovali plánovacou praxou z Českej republiky, kde sme objavili webovú aplikáciu OBCEPRO.CZ. Zaujala nás ako niečo nové, čo na Slovensku chýbalo. Práve toto sa stalo pre nás tým povestným zlomovým momentom, kedy sme sa rozhodli, že sa pokúsime aj pre slovenské obce a mestá vytvoriť niečo podobné. Pustili sme sa do vymýšľania a vývoja webovej aplikácie, v ktorej by úradníci dokázali sami spracovávať, vyhodnocovať a pracovať so strátegiami rozvoja obce/mesta, avšak s odbremením od nutnej znalosti legislatívy a mnohých manuálnych procesov. Môže to znieť na prvý pohľad zložito, ale zjednodušene povedané, vytvorili sme nový online spôsob na vytváranie PHSR a komunitných plánov – jednuduchú a prehľadnú aplikáciu, ktorá každého krok po kroku prevedie celým spôsobom vytvárania týchto materiálov. Bez toho, aby musel poznať ich štruktúru, ale s tým, že sám ako osoba žijúca v území pozná najlepšie miestne pomery, problémy a ciele – oveľa lepšie ako akákoľvek externá firma.

Náš nový produkt sme nazvali webový portál E-PRO a oficiálne sme ho spustili v septembri 2016. Dnes má viac ako 110 registrovaných obcí a miest z celého Slovenska a získal viacero ocenení:

• 3. miesto v národnej súťaži Inovatívny čin roka 2016,
• 8 najlepších projektov v súťaži Chivas The Venture 2016,
• Špeciálna cena za sociálne inovácie v súťaži Slovak University Startup Cup 2017,
• 1. miesto v národnom kole súťaže EYES (Emerging Young EntrepreneurS).

Sme radi, že sa nám podarilo priniesť na Slovensko niečo nové a poukázať na to, že pozícia priestorového plánovača má zmysel. Takisto by som sa touto cestou rád poďakoval kolegom Martinovi Gregorovi a Michalovi Fondrkovi, ako aj externému programátorovi Ing. Máriovi Csaplárovi za to, že dokázali prekonať všetky prekážky, problémy a nikdy sa nedali odradiť čiastkovými neúspechmi. Bez ich pomoci by totiž žiadne E-PRO nevzniklo.

Viac na:

Ing. Tomáš Szabo

Spectra, Centrum Excelentnosti STU

Urbánna sémiotika vníma mesto ako text postavený na gramatike priestorových vzorcov. Skúma sociálny dosah urbanistických a architektonických štruktúr a ich vplyv na ľudské správanie. Mesto je v tomto ponímaní mnohovrstvovým metatextom, odrážajúcim dominantné spoločenské kódy a ideológie. Priestorový plánovač vzhľadom na komplexnú povahu a celospoločenský význam činnosti, ktorú vykonáva, musí rozumieť aj symbolickým konotáciam urbánneho prostredia a jeho architektonicko-urbanistickému jazyku.

Aj taký racionalistický a funkcionalistický teoretik ako Otto Wagner píše o „mimike a fyziognómii“ mestského obrazu. Mnohých z nás už nevdojak napadlo - a literatúra s týmto fenoménom pracuje pomerne intenzívne - aké je niektoré mesto staromódne, iné zase „švihácke“ a provokujúce, niektoré nás ukľudňuje a je pokojné, iné je zase s istou dávkou nadsadenia vyslovene prchké...Prečo pôsobí Mníchov starým, dobráckym dojmom a Berlín skôr sebavedomým, niekedy až rebelským dojmom? Prečo mal St.Petersburg odjakživa aristokratický a Moskva skôr proletársky nádych? Mesto môže mať dobré ale aj napäté vzťahy so svojimi susedmi, či so svojím zázemím (či regiónom). Môže byť kooperujúce, ale aj nevšímavo arogantné, podávajúce pomocnú ruku alebo naopak, neustále kaliť čistotu komunikácie.

Predstavujeme mesto ako hypotetickú osobnosť, disponujúcu typickým architektonickým jazykom, majúcu svoju historickú pamäť, svoju mimiku, fyziognómiu či typický habitus a temperament. Úlohou študentov na tomto ateliéri bolo zachytiť „osobnosť“ zvoleného mesta pomocou dokumentárneho filmu a odbornej eseje.

Počas filmového večera mali diváci šancu pozrieť si krátke študentské filmy priamo v Klube architektov na Panskej ulici v Bratislave. Poslucháči druhého ročníka inžinierskeho štúdia odboru Priestorové plánovanie divákom predstavili týchto 5 slovenských miest:

1. BRATISLAVA (J. Hajduk, T. Katkó, T. Lakatoš, R. Pinka)
2. PEZINOK (P. Matyšáková, L. Pappová)
3. PIEŠŤANY (M. Babincová, B. Porubská, N. Vargová)
4. RIMAVSKÁ SOBOTA (V. Kvoročková, B. Vrbiňáková)
5. TRENČÍN (D. Jajcayová, I. Kmeťová)

Téma MESTO AKO OSOBNOSŤ zaujala odborného aj laického diváka, pretože jednotlivé mestá sú chápané ako živé organizmy s ľudskými hodnotami a vlastnosťami. Filmy odrážajú subjektívny názor tvorcov na metaforickú osobnosť a identitu daného mesta. Jeden z filmov si môžete pozrieť tu:

Viac o udalosti a téme sa môžete dozvedieť aj na Dni otvorených dverí Ústavu manažmentu, ktorý sa bude konať 15.2.2018 od 13,00 v priestoroch Spectry, Centra Excelentnosti na Vazovovej 5, miestnosť 5/1.

Matej Jaššo

Spectra, Centrum Excelentnosti STU