Home / Blog / CoVid-19 a priestorové plánovanie: ako premeniť skrytú hrozbu na príležitosť (pre všetkých)

Right menu

Not logged in

Not registered?

Forgot your password?

User information

There are 0 registered and 0 anonymous users online.

CoVid-19 a priestorové plánovanie: ako premeniť skrytú hrozbu na príležitosť (pre všetkých)

30/04/2020 7:45 pm

Milan Husar, Matej Jaššo

Súčasná kulminujúca kríza spôsobená epidémiou CoVid-19 zmenila mestá na nepoznanie, v krátkodobom i dlhodobom horizonte. Zatvorené prevádzky, vyprázdnené ulice, nemocnice pripravujúce sa na veľký nápor pacientov, ale aj iné prejavy ako rozšírené možnosti pre home office, obmedzené úradné hodiny verejných inštitúcií a iné sprievodné javy tejto krízy nám ukazujú, že to, čo sme si dlho nevedeli predstaviť, sa zrazu stáva nutnosťou a najmä to, že mnohé postupy sa javia ako efektívne alternatívy. Sem patria videokonferencie nahradzujúce osobné stretnutia či konferencie. Ukazuje sa, že mnoho menších stretnutí naozaj nahradí jeden dlhší email a v neposlednom rade je to práve otázka školstva, kde sa doteraz od čias Márie Terézie v zásade nezmenil spôsob podávania informácií.

Odhliadnuc od tejto epidémie, už dlhšiu dobu sa v priestorovom plánovaní hovorí o zmenách nárokov na priestor. Pracovné doby sa skracujú a ľudia majú vyššie nároky na kvalitu svojich obydlí, na ponuku služieb a možností trávenia voľného času. Ako spoločnosť bohatne, ľudia nečakajú na pridelenie bytu, ale majú možnosť si vyberať kde budú bývať, kde budú nakupovať, kam dajú svoje deti do škôl a škôlok, pričom už dávno nie sú limitovaní ani hranicami krajiny. Tieto skutočnosti sú na jednej strane momentálne obmedzené (nemožnosť navštevovať rôzne prevádzky resp. ich návšteva za stanovených podmienok alebo nemožnosť prekročiť štátne hranice podľa svojho uváženia), ale na druhej strane sa niektoré v tomto období umocňujú (nároky na prostredie na prácu z domu, rôzne donáškovú služby súťažiace medzi sebou o zákazníka viac ako doteraz, dôležitosť časovej a priestorovej flexibility počas každodenných činností). Priestorové plánovanie, ako komplexný súhrn činností zahrňujúci manažment priestorových aktivít by malo tieto skutočnosti reflektovať a pomocou svojich nástrojov tieto zmeny a vylepšenia súčasného stavu katalyzovať. Sem nepatria iba tvrdé opatrenia ako zavádza mesto Miláno v týchto dňoch, kde navrhuje ambiciózny plán na zmeny vo vstupe automobilov do centra, hoci jednoznačne ide o krok správnym smerom ako reakcia na dopady klimatických zmien, čím trpia všetky mestá sveta a pre ktoré je práve táto situácia obrovskou príležitosťou. Povaha práce sa mení a teraz je príležitosť podchytiť tieto zmeny tak aby sa stali bežnou záležitosťou a konkurenčnou výhodou. Bratislava je súčasťou jedného metropolitného regiónu spolu s Viedňou, kde sa nachádza viac ako 6 miliónov kvalifikovaných ľudských zdrojov a pri rekordne nízkej nezamestnanosti je toto výzva pre existujúce spoločnosti ako spraviť seba dostatočne atraktívnymi.

Nájdenie pekného miesta na prechádzku v prírode, ktoré je blízko domova, je bezpečné a atraktívne a zároveň nie je preplnené ľuďmi sa tieto dni stáva herkulovskou úlohou pretože jednoducho doteraz tu chýbal dôraz na takéto miesta a nebol po nich dostatočný dopyt, keďže indoorové aktivity či prostredia obchodných centier túto úlohu suplovali... Táto epidémia má veľký vplyv aj na duševný rozpoloženie ľudí. Lee (2020) upozorňuje, že pocity úzkosti vyvolané vírusom CoVid-19 (Coronavirus anxiety scale) sú asociované napr. so zvýšeným užívaním alkoholu/drog, zvýšenou beznádejou, ideáciou samovraždy rovnako ako aj postojmi politikov alebo produktami z Číny. Mnohé z tohto súvisia s vnímanou kvalitou života a obytného prostredia.

Pojem plánovanie u nás stále má istý nános negatívnej konotácie ako pozostatok druhej polovice 20. storočia a nie je dostatočne etablované ako komplexná činnosť, keďže funguje najmä v sektorálnej rovine. Plánovanie sa musí zbaviť svojej negatívnej nálepky spojenej s neadresnou reguláciou, dlhou zotrvačnosťou a celkovou byrokratickou záťažou sprevádzajúcou túto činnosť. S tým súvisí aj nedostatok krízového plánovania a absencia kontingenčného plánovania. Napriek tomu sa žiada otázka – ako má plánovanie reagovať na takúto situáciu kedy aj vhodne navrhnuté plány jednoducho nemôžu byť dostatočne pripravené na takúto eventualitu? Možno je práve toto priestor na zamyslenie sa a komplexný pohľad na situáciu a prípravu flexibilnejších plánov, ktoré nepredpokladajú ako má územie vyzerať o 10-20 rokov, ale kladú väčší dôraz na rámcové stanovenie podmienok a posilnenie kapacít zodpovedných za dennodennú agendu priestorového plánovania. Kríza zároveň otvára obrovskú možnosť samoučenia sa systémov – municipalít, regiónov či miest. Inteligentné mesto budúcnosti určite nebude to s najväčším počtom vysokých škôl a výskumných ústavov, ale to, ktoré bude schopné poučiť sa z minulých chýb, odlíšiť podstatné od nepodstatného a správne interpretovať drobné a často sprvu nenápadné zmeny dynamiky celého systému.

Neistota spojená s vývojom epidémie a dopadom na náš život a každodenné aktivity vrátane dlhodobejších plánov (napr. dovolenka či plánovaná kúpa bytu či auta) sa v plánovačských kruhoch spomína dlhé roky v spojitosti s neurčitosťou plánov a stratégií. Jednou z metód zapracovania neistoty do rozhodovania je metóda tvorby scenárov, kedy sa vytvoria projekcie vývoja podľa istých parametrov a modeluje sa situácia, na ktorú je potrebné reagovať a pre ňu plánovať. Jednou z aplikácii tejto metódy je problematika klimatických zmien, kde vládne veľká neistota ohľadom dopadov týchto zmien na mestá a život ľudí a nie je jasné, ako sa zmenia klimatické podmienky. Podľa namodelovaných scenárov sa pripravujú opatrenia na adaptáciu na tieto zmeny ako aj na znižovanie emisií uhlíka, ktoré ich vyvolávajú. Je to jedna z metód, ktoré by plánovanie na všetkých úrovniach malo zapracovať do praxe a byť pripravené na rôzne eventuality. Ďalším krokom je aplikácia pravidla tzv. desiateho muža (Filo, 2020) čiže diablovho advokáta ako prevenciu akokoľvek málo pravdepodobných možností.

Kashnitski a Aburto (2020) vydali štúdiu, podľa ktorej z geografického hľadiska sú najviac touto epidémiou ohrozené prestarnuté rurálne regióny, čo je jedným z dôvodov, prečo toto ochorenie tak kriticky zasiahlo Taliansko a iné štáty južnej Európy. U nás sa to prejavilo v dvoch oblastiach – zariadenia sociálnych služieb, ktoré už z definície združujú veľké množstvo príslušníkov najviac ohrozených skupín, a rómske osady. Druhá spomínaná skupina zďaleka nie je slovenské špecifikum – Acuto (2020) upozorňuje, že takmer 2 miliardy ľudí na planéte nemá prístup k dostatočným hygienickým podmienkam a v mnohých týchto oblastiach sa ešte len očakáva nárast tejto epidémie. Hoci najmenej 100 rokov vieme o vzťahu medzi hustotou osídlenia a ochoreniami (Acuto, 2020), nemáme politiky ktoré sa týmito záležitosťami zaoberajú. Z nášho pohľadu nech je toto teda príležitosťou zaoberať sa životnými podmienkami sociálne najslabších skupín a dôchodcov čo najviac systematicky a dlhodobo.

Už sme spomínali environmentálne hľadisko na príklade zmien klímy, avšak je mimoriadne dôležité, aby táto téma nezapadla do úzadia pri následnej obnove ekonomiky v najbližších mesiacoch. Na Slovensku sa posunul dátum zavedenia povinného zálohovania PET fliaš a plechoviek a celkovo je pozornosť viac sústredená na sociálne a ekonomické dopady krízy a riešenia práve pre tieto dva aspekty. Je kľúčové, aby sa táto obnova vnímala ako ponúknutá príležitosť pre väčší dôraz na zelené technológie, nízko uhlíkové hospodárstvo, cirkulárnu ekonomiku a iné udržateľné postupy.

Aké závery možno z tohoto vývoja vyvodiť? Z pohľadu verejných politík sa odhalili mnohé nedostatky, ktoré je kľúčové riešiť nielen z hľadiska súčasnej CoVid-19 krízy, ale najmä z pohľadu udržateľnosti života ľudí a štátu. Množí sa literatúra, že prílišné regulácie často škodia (napr. Chovanculiak, 2019), avšak z pohľadu stratégií a plánov je potrebné sa lepšie pripraviť na akokoľvek málo pravdepodobné eventuality. Nedá sa vôbec povedať, o koľko menej by nás stála táto kríza keby sme ju nepodcenili resp. mali vypracované lepšie plány a zásoby, avšak je zjavné, že by celkové náklady na životoch a ekonomike boli nižšie. Krajina pripravená na jeden druh krízy je častokrát lepšie pripravená na iné druhy nešťastí (Chepelianskaia, 2020). Akákoľvek proaktivita a pripravenosť môže len posilniť odolnosť a povedomie o možných nástrahách. Ďalšou možnosťou je podpora experimentácie, ktorá v tejto situácii sa prejavuje najvypuklejšie – pri krízovej situácii takéhoto druhu môže veľa odpovedí a riešení prísť práve z nútenej experimentácie, ktorá môže neskôr sa transformovať do dlhodobých reforiem (Acuto, 2020).

Bibliografia